hady
Užovka obojková
| Užovka obojková | ||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||
| Natrix natrix L., 1758 |
||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | ||||||||||||||||||||||
Užovka obojková alebo staršie užovka obyčajná (lat. Natrix natrix) je európsky nejedovatý had z čeľade užovkovitých, podčeľade natricinae a rodu natrix.
Tento had sa široko vyskytuje v nížinách kontinentálnej Európy, od južnej Škandinávie po južné Taliansko, na Britských ostrovoch s výnimkou Írska. Obýva aj severozápadnú Afriku a juhozápadnú Áziu. Jej počty však v mnohých oblastiach prudko klesajú.Rozšírenie
[upraviť]
Vzhľad [upraviť]
Užovka obojková je náš najbežnejší had, okolo štíhleho a dlhého tela má 19 radov šupín. Hlavu majú mierne odlišnú podľa pohlavia. Samice ju majú širšiu, sploštenejšiu a zreteľnejší krk. Samci ju majú menej odlíšiteľnejšiu od krku a dlhšiu. Dosahuje dĺžku až 120 cm. Najväčšie exempláre v južných oblastiach však dosahujú dva metre. Rekord je 205 centimetrov. Dožívajú sa až 10 rokov (najstarší jedinec až 23 rokov).
Dospelé jedince sú olivovohnedé, zelenkasté alebo sivé. Tesne za hlavou mávajú kontrastný žltý alebo biely golier. Niektorým jedincom goliere za hlavou chýbajú. Existujú aj exempláre šedé či čierne, brucho majú však všetky užovky svetlejšie.
Spôsob života a rozmnožovanie [upraviť]
Je to semiakvatický predátor, ktorý trávi veľa času na vlhkých miestach alebo priamo vo vode. Dobre pláva, niekedy ju možno pozorovať ako sa vlní pri hladine rybníkov. Občas sa objaví vo viniciach alebo v blízkosti ľudských obydlí. Živí sa obojživelníkmi a rybami, ale príležitostne i cicavcami (drobnými hlodavcami),jaštericami a hmyzom.
Cez zimu sa ukladá na zimný spánok a pári sa krátko po jarnom zobudení v apríli až v máji. Predtým sa však vždy ešte zvlieka. Vajcia dlhé asi len 3 centimetre s kožovitým povrchom sú kladené po ôsmich až štyridsiatich kusoch (vzácne až 50) v júni až júli. V niektorých oblastiach kladú užovky vajcia hromadne na jedno miesto, takže sa tam môže nájsť až 1500 vajec. Väčšinou sú kladené v náplavových hromadách pri riekach do hromád dreva, lístia a pod. Známe sú také prípady, kedy kladie svoje vajce do kompostu. Pred príchodom poľnohospodárstva boli užovky obojkové ďaleko menej početné. Práve vďaka kompostom sa veľmi rozšírili. V poslednej dobe však poľnohospodárstva ubúda a tak ubúda aj užoviek. Mláďatá sa liahnu po šiestich až desiatich týždňoch.Vajce potrebuje teplotu najmenej 21 °C. Mladé hady sú dlhé 15 až 20 centimeterov a sú samostatné ihneď po vyliahnutí.
Obrana [upraviť]
Najlepší spôsob obrany je útek, užovka obojková je preto neobyčajne rýchla na hada. Dokáže vyvinúť rýchlosť až 6,7 kilometrov za hodinu. A pretože nemá jedový aparát, na obranu produkuje iba zapáchajúcu tekutinu z kloaky, alebo predstiera smrť. Niekedy predstiera tiež útok, ale neotvára pri ňom čeluste. Pokiaľ ani tento spôsob obrany nezaberie, tak hryzie. Najväčším nepriateľom užoviek je človek, ďalšími jazvece, ježe, mačky a dravé vtáky. Užovky rodu natrix však majú jedovaté sliny, ktoré pôsobia hlavne na obojživelníky. Pre človeka však nepredstavujú vôbec žiadne nebezpečenstvo.
kategoria:užovkovité
Užovka hladká
| Užovka hladká | ||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||
| Coronella austriaca Laurenti, 1768 |
||||||||||||||||||||
 |
||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | ||||||||||||||||||||
Užovka hladká alebo štíhlovka hladká (Coronella austriaca) je európsky druh nejedovatého hada.[1] Je to jediná živorodá užovka z rodu Coronella.
V súčasnosti sú uznávané tri poddruhy[2]: Coronella austriaca austriaca, Coronella austriaca acutirostris (Malkmus, 1995) a Coronella austriaca fitzingeri. Poddruh Coronella austriaca acutirostris je známy zo severozápadu Pyrenejského polostrova. Poddruh Coronella Austriaca fitzingeri (Bonaparte, 1840) z južného Talianska a Sicílie.[3]Taxonómia
[upraviť]
Rozšírenie [upraviť]
Táto užovka je rozšírená prakticky po celej Európe s výnimkou časti Pyrenejského polostrova, severu Anglicka, celého Írska a severu Škandinávie. V Škandinávii vystupuje až na 64. stupeň severnej šírky. Východnou hranicou rozšírenia je Kaspické more a severozápad Iránu. Obýva tiež celé Turecko.
Vzhľad [upraviť]
Užovka hladká je 50 až 60 centimetrov dlhý had.[4] Dva exempláre vo Švédsku mali 83 cm a jeden v Ukrajine (blízko Černobyľu) mal 92 cm.[5]
Má plochú hlavu, ktorá je ťažko odlíšiteľná od krku. Jej šupiny sú na rozdiel od užoviek rodu Natrix hladké a podľa neho dostala aj svoje meno. Okolo tela má 19 radov šupín, na chrbte má šupiny menšie ako na bokoch. Samce majú 150 až 164 brušných šupín, samica 152 až 200. Rostrálny štítok na hlave má trojuholníkovitý tvar, ktorý hlboko zasahuje do internazálneho štítku. Niekedy ho dokonca rozdeľuje. Užovka má jeden (zriedkavo dva) predočné štítky a dva zaočné. Za očami má dva páry tylový štítkov, niekedy dva a tri, zriedkavo potom jeden a dva. Horných perných štítkov má väčšinou 7, zriedkavo 8. Análny štítok pod chvostom je jeden, niekedy je však rozdelený na dva. Samce majú 54 až 70 párov podchvostových štítkov, samica 46 až 76.
Samce bývajú hnedé, niekedy až do červena. Samice sú skôr sivohnedej farby. Za hlavou sa vyskytuje tmavá škvrna a po stranách sa tiahne tmavý pás. Na chrbte sa škvrny niekedy spájajú, takže užovka pripomína vretenicu.[1] Z týchto dôvodov sú veľmi často zabíjané. Na rozdiel od vreteníc však jej oči majú guľatú zrenicu. Od ňucháča cez oči a ďalej po tele sa tiahne tmavý pruh. Jazyk býva červenohnedý až tmavo červený.[5]
Spôsob života a rozmnožovanie [upraviť]
Je široko rozšírená v slnečných a kamenistých krovinatých stráňach a v skalách. Vyhľadáva tiež rôzne hromady sutín a ďalšie suché a krovinaté miesta. Lovia predovšetkým jašterice, občas ale uloví aj slepúcha alebo hada. V mladosti žerie aj kobylky a ďalší hmyz. Pohybuje sa rýchlo. Sú známe aj prípadykanibalizmu.[1] Je to denný živočích.
Od októbra do marca zimuje, v apríli sa pári.[1] Je živorodá, gravidita trvá 3 až 4 mesiace, potom samica rodí živé mláďatá, ktoré sú 12 až 20 cm dlhé. Najdlhší novorodenci bývajú však až 27 centimetrov dlhí. Väčšinou ich býva 2 až 15.[4]
Pri ohrození vypúšťa zapáchajúci tekutinu z kloaky a zúrivo hryzie. Charakteristické je tiež hlasné syčanie, nafukovanie krku a splošťovanie hlavy.
kategoria:užovkovité
|
|||||||
|
|
|||||||
|
|
|||||||
|
|
|||||||
|
